Je zaujímavé, že Slovenské stavebníctvo v rokoch 1980 až 1989 zamestnávalo v priemere 202 540 pracovníkov a malo priemerné stavebné výkony v prepočte (inflačnou kalkulačkou INEKO) z SK  na  Euro až 16 449 542 538 Eur ročne. Všetky peniaze zo ziskov, daní a odvodov zostávali v štátnej kase, nič neodchádzalo do zahraničia a stavalo sa bez zahraničných úverov a dotácií okrem stavieb významných pre krajiny RVHP. Stavebné podniky zisky investovali do svojo rozvoja a štát dane zo ziskov investoval do svojho rozvoja a požičiaval rozvojovým krajinám.

V obrobí po roku 1989, resp. posledné porovnávacie roky 2023-2014 stavebné podniky na Slovensku majú stavebné výkony ročne v priemerne cca 4 423 566 667 Eur pri počte zamestnancov 119 703.

Keď sa pozrieme na počet dokončených bytov daných do užívania, tak máme tiež zaujímavé čísla: od roku 1980 k obdobiu rokov 1989/ 1990 bolo priemerne ročne odovzdávaných cca 36 460 bytov (v roku 1990 bol výrazný prepad na 24 705 bytov) a v roku 2014 bolo odovzdaných 14 985 dokončených bytov.

Na porovnanie s rokom 1980 keď bolo na Slovensku odovzdaných 48 815 bytov je to v roku 2014 prepad o 68,92 %. Pri porovnaní odovzdaných bytov v roku 1989 keď bol pre občianske nepokoje výrazný poklesy výstavby a odovzdaných bytov  33 437 s odovzdanými bytmi v roku 2023 20 891 je to pokles 37, 52 %.

Zaujímavá je však štruktúra bytov. V roku 1989 bolo odovzdaných 24 041 bytov vo viac bytových domoch a 9396 bytov v rodinných domoch, pričom v roku 2023 bolo odovzdaných 8 199 bytov vo viac bytových domoch a 12 692 bytov v rodinných domoch. Teda v roku 2023 (až po rok 1990) je to úplne opačný pomer výstavby rodinných domov k viac bytovým domom ako v roku 1989 a ďalej. V podstate sme zažívali konjuktúru výstavby rodinných domov na Slovensku.

Zaujímavý je aj pohľad na štatistickú priemernú produktivitu práce v Euro na pracovníka za 10 ročné obdobie 2023-2014  ktorá je 44 950 Eur a 10 ročné obdobie 1989-1980 ktorá je 81 241 Eur.

Týmto malým exkurzom do minulosti s pohľadom na súčasnosť môžem konštatovať, že v stavebnej produkcii od obdobia zmeny politicko hospodársko-ekonomického režimu sme sa za 35 rokov dopracovali (inflačným prepočtom z SK) z objemu  z priemerného objemu 16 449 542 538 Eur ročne obdobia roku 1989-1980 k priemernému objemu 4 335 732 853 Eur ročne v období rokov 2023-2014.

Počnúc rokom 1990, bez ohľadu na presnosť štatistických údajov a presnosť inflačnej „kalkulačky“ to v každom prípade znamená jednoznačný nedobrý výsledok hospodárenia všetkých doterajších vlád, pokles stavebnej produkcie v priemere o – 73,64 %… 

Nezabúdajme, že stavebníctvo je zrkadlo každej vládnej moci v každom štáte a súčasne sa podľa stavu stavebnej produkcie ná predvídať s presnosťou 3-5 rokov rast alebo pokles úrovne hospodárstva a ekonomiky štátu. Slovenské stavebníctvo je od roku 1989 prakticky v permanentnom poklese produkcie, resp. vo miernom raste, pretože v rokoch 1990/1991 to bol pád až o takmer 95%, v roku 2013 74,07 % a v roku 2023 sa stavebníctvo dotiahlo na cca 52,96 % z úrovne stavebnej produkcie roku 1989. V podstate je to ohromný úspech, keď si uvedomíme, že od roku 1990 ani jedna vláda nepriniesla na Slovensko koncepčnú celospektrálnu rozvojovú politiku Slovenskej republiky. Všetky doterajšie vlády okrem prvej vlády samostatného Slovenska prinieslo len systém rozkladu hospodárstva. stavebníctva a celej spoločnosti, rozpredaj surovinových zdrojov a ich spracovateľské podniky pre stavebníctvo až to dotiahli do stavu, že skoro všetky stavebné hmoty a výrobky vyrábajú u nás firmy zahraničných vlastníkov alebo sa k nám dovážajú. Z vyspelej pracovnej sily schopnej prinášať vysokú pridanú hodnotu v stavebníctve sa stratou vlastníctva podnikov  devastácie školstva stala len lacná pracovná sila a zo Slovenska jedno lacné stavenisko pre zahraničných investorov, ktorí po vyčerpaní investičných výhod a zhoršovaniu podmienok podnikať v Európe pomaly a isto odchádzajú do východného Euroázijského priestoru, do Ázie a Späť do USA…

Ani jedna vláda na Slovensku nepriniesla program výstavby výrobných podnikov so štátnou a plne Slovenskou majetkovou účasťou zameranú na domácu spotrebu s potenciálom exportu nadprodukcie. 

Ani jedna vláda na Slovensku nepriniesla program výstavby výrobných potravinárskych podnikov so štátnou a plne Slovenskou majetkovou účasťou zameranú na domácu spotrebu s potenciálom exportu nadprodukcie.

Ani jedna vláda na Slovensku nepriniesla program výstavby výrobných farmaceutických podnikov so štátnou a plne Slovenskou majetkovou účasťou zameranú na domácu spotrebu s potenciálom exportu nadprodukcie a môžeme takto pokračovať v rôznych odvetviach hospodárstva.

Nemôžem však vynechať aj pozitívny fakt, a to ten, že v posledných rokoch z pohľadu aspoň čiastočného udržania stavebnej produkcie na Slovensku sa štát snaží stavebníctvo podporovať aspoň verejnými zákazkami nekonečnou výstavbou diaľnic a obnovou bytového fondu a najnovšie podporov výstavby nájomných bytov, ktoré majú jeden vážny háčik. Nájomné byty štátu neprinesú skoro žiadny významnejší prínos do štátnej pokladnice, pretože vlastníkmi budú zahraniční vlastníci takýchto bytov a zisky z nájmu pôjdu tam. Uvedomme si, že väčšina príslušenstva a stavebných materiálov bude od zahraničných dodávateľov aj keď z ich firiem umiestnených na Slovensku. Bude sa síce vykazovať rast hrubého produktu štátu, ale reálnych peňazí v štátnom mešci bude podstatne menej. V podstate na Slovenku zostanú len dane a odvody z výstavby a nájomného aj to len možno. 

Treba však povedať aj druhú stránku tejto snahy vlády a to tú, že nekonečná výstavba diaľnic má aj sociálny aspekt, pretože dáva prácu pracovníkom hlavne veľkého stavebníctva aj keď so zahraničným podielom alebo úplným vlastníctvom s malým počtom naviazanosti na zostatok domáceho priemyslu. Obdobne je to aj s doterajšou obnovou bytového fondu, ktorá je zameraná hlavne na energetické úspory. Pri tejto obnove sa práca dáva tiež len úzkemu sortimentu remesiel a výrobe materiálov potrebných hlavne pre fasády, ktoré sú tiež od zahraničných výrobcov.

Tento rok vláda opäť daklaruje program podpory výstavby nájomných bytov, čo považujem za dobrý krok a chcel by som veriť, že ukončí doterajší spôsob vládnutia „ad hoc“, kto ako potrebuje a/alebo prikáže zo zahraničia po prebiehajúcich politraseniach a začne ne podporou výstavby nových nájomných bytov slovenskými podnikmi a podporou výstavby bytov vo vlastníctve občianskych a družstevných spoločenstiev, obcí, miest, krajov a štátu a podporí hlavne domácich producentov stavebných materiálov a príslušenstva stavieb a bytov. potom môže vláda a štát ako taký očakáva permanentné napĺňanie štátnej pokladnice a požiť peniaze do ďalších investícií produkujúcich peniace pre ďalší rozvoj občana a štátu.

Aby budúce vlády a štát mohli prosperovať a vykonávať v maximálne možnej miere suverénnu hospodársku politiku musia začať so skutočným koncepčým plánovaním rozvoja štátu, krajov miest a obcí:

stabilizovať legislatívny systém a poriadok, budovať vlastnú priemyselnú výrobu a ekonomiku ako je to vo vyspelých vo svete.

Už roky tvrdím, že je najvyšší čas vrátiť sa k tradičným principiálnym subordinačným dodávateľsko-odberateľským a platobným vzťahom. Je potrebné vrátiť do systému plánovania a riadenia kvalifikovaných odborníkov do všetkých úrovní stavebníctva v celom jeho priereze od hora dolu až po posledného robotníka a nie len stavebníctva.

Stavebníctvo je v prvom rade vec technická, organizačná a ekonomická. Nie je to hračka pre obchodníkov, politikov a teoretikov, čoho sme desiatky rokov svedkami. Rád by som bol optimistický, ale zatiaľ ani jedna vláda napriek rôznym krátkodobým dielčím úpravám a opatreniam na udržanie aspoň terajšieho stavu mňa a občanov nepresvedčila o ceste k rozvoju a prosperity štátu.

Nekoncepčná hospodárska politika všetkých vlád prináša permanentný až akútny nedostatok vlastných investičných zdrojov do rozvoja vlastného stavebného priemyslu, lovenského priemyselného rozvoja a chýba koncepčný systém legislatíve. Toto má potom za následok chaotickú tvorbu zákonov nie len pre stavebníctvo, neustále desiatky noviel na novely a nedostatočnú previazanosť zákonov medzi sebou.

Som presvedčený, že pre slovenské stavebníctvo a hospodárstvo napriek aktuálnej verzii stavebného zákona bude prínosom vypracovať celkom nový zákon použiteľný v praxi ako ten, ktorý doterajšie vlády zdevastovali a niet sily jeho zmysluplnej rekonštrukcie.

Zákony sa musia tvoriť s maximálne možný predvídaním problémov, obzvláť tie pre stavebnú činnosť a nie ich neustále meniť a hasiť nové a nové problémy pre ich nedostatky a ako na bežiacom páse.

Zdroje: ČSSÚ ŠSR, FŠÚ ČSFR, ŠÚ SR a INEKO.

Autor: Ivan Pauer